sobota, 3. decembra 2016

Monthly Goals (December ´16)*

Máme tu nový mesiac a zároveň aj nové ciele. Predtým ako vám ich prezradím, poďme sa pozrieť na to, ako to dopadlo s tými novembrovými →

1) Vyrezávanie tekvíc. ✔ 

1

2) Prečítať štyri knihy.  
3) Vianočné darčeky.  
4) Výlet.
5) Zdravá strava. 
6) Každodenné cvičenie. 

7) Zakladače a dokumenty. ✔ 

2

8) Znamienka. 
9) Stranger Things. ✔ (FANTASTICKÝ seriál. Už sa neviem dočkať ďalšej série.)

3

Nanešťastie som nebola taká úspešná ako by som si priala, ale aspoň viem na čom zamakať v decembri. Nerada by som sa opakovala a tak nebudem písať, že chcem splniť ciele aj z minulého mesiaca, ale urobím všetko preto, aby sa to podarilo.

štvrtok, 1. decembra 2016

Advent, advent, štyri sviece...*

Moja typická predvianočná spomienka z detstva je ako mama prinesie rok čo rok nové adventné sviečky, ozdoby a vyrobí nám adventný veniec, ktorý sme nosili do nášho dedinského kostola posvätiť. Pred oltárom bolo vždy veľké množstvo rôznych vencov, ale ja som sa pozerala len na ten náš. Páčil sa mi zo všetkého najviac. Domov som ho z omše niesla ako najväčší poklad. Síce už dávno do kostola nechodím, rada by som ho sem tam navštívila. Z nejakého dôvodu milujem kostoly. Toto miesto pre mňa predstavuje veľkú časť môjho detstva. Ako sme nadávali keď nás babka budila na nedeľnú omšu, ale nakoniec sme tam išli radi, pretože tam boli všetci naši kamaráti. Ako som spievala ako malá v zbore a chodili sme tam na skúšky. Ako som tam babke pomáhala upratovať a mohla sa slobodne túlať po každom jednom kúte. Kostoly ma odjakživa fascinovali a zrejme aj navždy budú.

Je to len chvíľa čo sme sa odsťahovali od rodičov a teraz je rad na mne. Adventný veniec by som zrejme nikdy nekúpila v obchode. Nech by bol akokoľvek krásny. Ich výroba je pre mňa tradíciou z detstva a ja ju veľmi rada opäť oživím. Tento rok som sa rozhodla pre niečo veľmi jednoduché, ale zaujímavé zároveň. Nanešťastie nemám k dispozícii záhradu v ktorej by som mohla spíliť strom a tak som si svoj základ na veniec musela nájsť na internete. Bohužiaľ to nebolo také jednoduché. Nakoniec sa však pošťastilo a mohla som sa pustiť do výroby. Aj keď s miernym omeškaním, ale od dnes máme aj my svoj adventný veniec ♥

1
2
3
4

Samozrejme nesmelo chýbať bolestné za nový pľuzgier z horúceho lepidla :)

utorok, 29. novembra 2016

Stratená*

Niekedy mám toľko povinností a starostí naraz, že keď sa čo i len na chvíľočku zastavím, uvedomím si, že fungujem na autopilota. Mechanicky plníte úlohy, ktoré musíte a zabúdate si užívať život tak, ako by sa patrilo. Najviac ma jednoznačne trápia veci, ktoré sa nedajú vyriešiť tak jednoducho, ako by som si priala. Beriem však každý deň ako novú šancu a verím, že všetko dotiahnem do úplného konca :)

Najobľúbenejšie ♥ Nedám na ne dopustiť a mám na ne chuť snáď neustále.

1
2

streda, 23. novembra 2016

Záhada stratenej brokolice*

...alebo o dni, keď je všetko naopak.

Keď máte na tvári masku, mokré vlasy a zrazu zazvoní kuriér. Keď zazvoní vaša nová pani poštárka a zvozí vás ako malé dieťa, lebo nemáte na vašej novej schránke menovku a našla vás iba vďaka pani susede, ktorá ma zmapované celé okolie a vie o každom lístku, ktorý sa šuchne okolo.
Keď vám nečakane má prísť návšteva a vy ste si zhodou okolností naplánovali na celý deň veľké nákupy, vybavovačky a iné srandičky. Keď nič nestíhate a vaše dieťa objaví čaro riasenky. Alebo keď idete na veľký nákup a zabudnete si platobnú kartu, nákup musíte nechať pri pokladni a vrátiť sa červená ako paprika od behu domov po kartu. Alebo keď zistíte akú sumu ste minuli na mikulášsku nádielku pre vaše dieťa a priateľa a neviete či to máte zo smútku za tými peniazmi (za ktoré ste mohli mať krásnu kvalitnú kabelku) zjesť, alebo už nikdy nezjesť nič čo obsahuje cukor na protest proti konzumnému životu. (Samozrejme v tomto bode žartujem. Nikdy mi nebude ľúto peňazí, ktoré idú na nich.) Po najnovšom incidente s nezdravýnm jedlom si veľmi dobre rozmyslím či ešte budem mať chuť zhrešiť. Predstavte si scenár. Krásne sa držíte, úspešne sa vyhýbate nezdravým jedlám a zrazu to príde. Chuť na niečo nezdravé. Ideálne biele pečivo. A Nuttela k tomu ? Dokonalosť. Popri tom ako sa vytešujete z myšlienky na sladké, vezmete nôž aby ste si rozkrojili to lákavé mäkké čerstvé pečivo. Keď v  tom sa vám pri krájaní tak nešťastne šmykne ruka, že si takmer odrežete jeden článok prsta. A tá bolesť... Keď vidíte krvou pokvapkané pečivo, linku a koberec, hneď si radšej pripravíte brokolicu. Ktorú ste v obchodu kúpili v množstve TRI kusy a doma máte už len dva. A nemáte ani šajnu, kde tá jedna zmizla. Ja si idem vyčistiť ranu, nájsť náplasť a vy ma môžete zatiaľ potešiť komentárom, kde mi opíšete akýkoľvek zážitok vďaka ktorému ste už niekedy nazvali svoj deň "deň blbec".

Keďže dnešný článok ani nie je plnohodnotným článkom, ale skôr výkrikom do tmy, aspoň sa pochválim výhrou z Garnier micelárnej výzvy. Môžete sa tešiť. Pre seba si nechám len rúž :) (Chcela som vám posunúť aj strobing stick, ale nanešťastie som ho už otvorila pri fotení. Tak mi keď tak dajte vedieť či je to pre vás príliš fuj, alebo ho môžem zahrnúť do výhry.)